Ako obsahom článkov odradiť čitateľov
Dôvodom, prečo ľudia čítajú blogy je najmä obsah článkov. A hoci obsah môže na čas ustúpiť do úzadia vplyvom štýlového designu, profesionálnych fotiek, množstva súťaži, nakoniec aj tak to, čo napíšeme býva príčinou, že čitatelia sa radi na náš blog vracajú, či naopak naň už viac nezablúdia.V dnešnom článku preto prinášam prehľad najčastejších chýb, pre ktoré môže čitateľ na blog zanevrieť. Tento článok som písala z pohľadu čitateľky, ktorá blogy nejaký ten čas číta. Nie sú to univerzálne rady a nie každý musí so mnou súhlasiť, ale skôr prehľad toho, ako z množstva blogov selektujem tie, ktoré sú pre mňa prínosné.
 |
| zdroj |
Ospravedlňovanie
Blogerka sa takmer v každom článku ospravedlňuje, že je zlé svetlo na fotenie, že má málo času na písanie nových článkov, že ju to veľmi mrzí a že to už odteraz bude všetko inak. Nepripomína vám to predrozchodovú fázu medzi partnermi? Možno čitateľ práve v tejto chvíli zvažuje opustenie blogu. Každý má veľa pracovných povinností a na blog príde preto, aby si oddýchol a nie počúval výhovorky. Zlé resp. dobré svetlo na fotenie je v danom období rovnaké na celom Slovensku. Navyše ak je už naozaj kvalita fotografie zlá, dá sa to vyriešiť upravením jasu výslednej fotografie. Najhoršie na tom všetkom však je to, ak čitateľ v konečnom dôsledku ani nevidí rozdiel medzi fotografiou fotenou počas pekného dňa a počas tzv. "zlého svetla", či medzi kvalitou článku písanom v čase, keď je autorka zaneprázdnená a keď má dostatok času.
Blogerka sa takmer v každom článku ospravedlňuje, že je zlé svetlo na fotenie, že má málo času na písanie nových článkov, že ju to veľmi mrzí a že to už odteraz bude všetko inak. Nepripomína vám to predrozchodovú fázu medzi partnermi? Možno čitateľ práve v tejto chvíli zvažuje opustenie blogu. Každý má veľa pracovných povinností a na blog príde preto, aby si oddýchol a nie počúval výhovorky. Zlé resp. dobré svetlo na fotenie je v danom období rovnaké na celom Slovensku. Navyše ak je už naozaj kvalita fotografie zlá, dá sa to vyriešiť upravením jasu výslednej fotografie. Najhoršie na tom všetkom však je to, ak čitateľ v konečnom dôsledku ani nevidí rozdiel medzi fotografiou fotenou počas pekného dňa a počas tzv. "zlého svetla", či medzi kvalitou článku písanom v čase, keď je autorka zaneprázdnená a keď má dostatok času.
(Ne)súhlas so zverejnením
Zverejňovanie fotografií neznámych ľudí bez ich súhlasu je niečo, čo mne ako čitateľovi dosť prekáža. Žiaľ tento jav sa v poslednej dobe veľmi rozmohol a na blogoch vidím často fotografie ľudí, ktorí ani len netušia, že ich podoba skončí v temných vodách blogosféry. Ide v podstate o menej závažné fotografie z otvárania nejakého obchodu, až po vyslovene závažné fotenie neznámych ľudí s následným nie práve lichotivým komentárom na ich adresu. Tu poviem len jedno. Každého raz dostihne jeho karma. Aj fotografie z nejakej spoločenskej udalosti sa dajú odfotografovať tak, aby nebol záber na neznámych ľudí, ktorí o fotenie vôbec nestoja. Je možnosť odfotiť sa s kamarátkami, spýtať sa iných ľudí na dovolenie zverejniť fotografiu a pod. No a nelichotivé komentáre na adresu iných ľudí? Nikdy neviete, čo sa tomu človeku stalo, aké má priority v živote, či je so sebou spokojný. Avšak takáto blogerka si vytvára o sebe dosť negatívny obraz a ja ako čitateľka taký blog opúšťam.
Rovnakosť
Rovnaký typ článkov v rovnakom čase na všetkých blogoch je priam fenoménom, vďaka ktorému nikomu neujde, že je čas na Back To School, Hallowenský tutoriál, že si treba spraviť Christmas wish list, potom zase všetci zverejňujú svoje novoročné predsavzatia. Medzi týmito sezónnymi záležitosťami nastávajú trochu hluché obdobia, ktoré ale zase spestrujú recenzie na rovnaký výrobok. Sezónne záležitosti sa síce veľmi ovplyvniť nedajú, lebo predsa nebude nik ďakovať za nomináciu do Blogerky roka pri príležitosti Veľkej noci, ale zverejnenie recenzie na rovnaký výrobok sa ovplyvniť dajú. Lebo aj keď si firma, ktorá výrobok zaslala nedostatočne naštuduje marketingovú stratégiu a zašle výrobok všetkým blogerkám nominovaným v Blogerka roka 2015 (rozumej celá blogosféra), tak vždy sa dá s firmou dohodnúť, že vzhľadom na uvedenú situáciu recenziu zverejnite až neskôr.
Autorské práva
Nedodržiavanie autorských práv a autorského zákona, resp. nedodržiavanie elementárnej slušnosti zahŕňa uvádzanie zdrojov, ktoré sme prí písaní článku použili. Nie je nad článok typu o škodlivosti nejakej látky v potravinách, či v kozmetike plného úžasných informácií, avšak bez uvedenia zdroja. Ak sa čitateľ dodatočne v komentároch spýta na zdroj, v lepšom prípade sa dozvie, že informácie sú z nejakého portálu pochybnej dôveryhodnosti a v horšom prípade je jeho komentár označený za "hejt". Tento bod zahŕňa tiež používanie cudzích fotografií v článkoch. Toto je dosť problematická téma. Ideálne je používať fotografie vlastné. Menej ideálne používať fotografie, ktoré majú uvedený status na opätovné nekomerčné použitie (google, obrázky, vyhľadávacie nástroje, označené na opätovné nekomerčné použitie), avšak vždy s uvedením zdroja. Pri akomkoľvek prevzatí cudzej fotografie aj s uvedeným zdroja vždy však existuje riziko, že budeme upozornení na odstránenie fotografie zo stránky. 
Tagy
Množstvo tagov, ktoré prevažujú nad klasickými článkami si napriek tomu, že súvisia s bodom rovnakosť a aj s bodom autorské práva vyslúžili samostatný komentár. Mám iba ja pocit, že tieto tagy sú ako rozhovory sám so sebou? Naozaj sa článok / tag o obľúbených rúžoch nedá napísať inak ako tak, že sám sebe budem klásť otázky? A čo je to vlastne ten tag? V nemčine je to deň (r Tag), v angličtine štítok, visačka, označenie (tag), v biochémií triacylglycerol (TAG), v informatike otváracia alebo koncová značka elementu, vo webovom dizajne indexový názov priradený informáciám. Žeby to bol v blogosfére názov pre článok typu: rozprávam sa sám so sebou? Chápem, že tagy sú z pohľadu autora nenáročné na tvorivosť a z pohľadu nenáročného čitateľa sú pohodlné na čítanie, ale pri počte tagov na blogu treba dodržiavať určitú zdravú mieru.
Množstvo tagov, ktoré prevažujú nad klasickými článkami si napriek tomu, že súvisia s bodom rovnakosť a aj s bodom autorské práva vyslúžili samostatný komentár. Mám iba ja pocit, že tieto tagy sú ako rozhovory sám so sebou? Naozaj sa článok / tag o obľúbených rúžoch nedá napísať inak ako tak, že sám sebe budem klásť otázky? A čo je to vlastne ten tag? V nemčine je to deň (r Tag), v angličtine štítok, visačka, označenie (tag), v biochémií triacylglycerol (TAG), v informatike otváracia alebo koncová značka elementu, vo webovom dizajne indexový názov priradený informáciám. Žeby to bol v blogosfére názov pre článok typu: rozprávam sa sám so sebou? Chápem, že tagy sú z pohľadu autora nenáročné na tvorivosť a z pohľadu nenáročného čitateľa sú pohodlné na čítanie, ale pri počte tagov na blogu treba dodržiavať určitú zdravú mieru.
Rôzne mriežky, symboly, úsmevy či grimasy sú síce módne, no pri čítaní textu veľmi rušivé. S emoikonami sa kľudne môžeme všetci vyšantiť v komentároch, tam sú dokonca žiadúce. V samotnom článku je však potrebné pospájať písmenka a vety tak, aby sme svoju náladu a svoj postoj dokázali vyjadriť aj bez spomínaných znakov. Hashtagy tiež nech pekne zostanú na instagrame, kam patria. I tak by som chcela vedieť, či si všetci ich používatelia uvedomujú, že slúžia na uľahčenie vyhľadávania, lebo som ich už veru videla aj v súkromných profiloch, ktorých užívateľky si určite neželali aby ich #jemiztohovinastrasnezle bolo verejne vyhľadateľné.
Dlhé monotónne texty bez obrázkov, zvýraznení, odrážok
musia mať priam brilantný obsah, aby dokázali udržať čitateľovu
pozornosť. Čitateľ potrebuje záchytné body, schémy, obrázky, aby ho
článok zaujal tak, že dočíta až do konca. Z hľadiska čitateľovej
pozornosti je lepšie písať kratšie príspevky, ktoré sú ďalej členené na
odstavce. Čitateľovú pozornosť zaujmete aj vyznačením dôležitých pojmov,
umiestením vhodných obrázkov, či schém.
Skrytá reklama
Nedôverihodnosť
článkov je to, prečo sú blogerky v súčastnosti tak veľmi kritizované.
Blogosféru zahltili sponzorované recenzie, pri ktorých niektoré blogerky
cítia nutnosť všetko chváliť, aby sa firme zapáčili a toto hádže
negatívny jav na celú blogosféru. Blogosféra zatiaľ leží v legislatívnom
vákuu a na porušovanie zákonov o reklame možno teda zatiaľ len ťažko
apelovať. V niektorých krajinách však už funguje systém, že články o
výrobkoch, ktoré boli zaslané ako sponzorský dar musia byť označené ako
PR. U nás zatiaľ možno apelovať iba na akúsi blogerskú etiku. Múdry
čitateľ však po pár týždňoch, či mesiacoch strávených v blogosfére
dokáže vyselektovať objektívne recenzie od neobjektívnych. Nehovoriac o
kolegyniach blogerkám, ktorým možno tiež prišiel rovnaký mail na
spoluprácu s podivnými podmienkami a ktoré túto spoluprácu odmietli. Nie
je nič horšie ak blog skončí ako reklamný leták s peknými fotografiami a
cenou výrobkov. A všetci vieme, kde po čase skončia všetky reklamné
letáky.
Aký je váš názor na túto problematiku?
Môžete si prečítať aj staršie články s podobnou tématikou:
Zajímavý článek. Nejvíc souhlasím s prvním bodem. Pokud se na blogu dočtu, že se blogerka omlouvá, že slíbenou recenzi napíše až o víkendu, tak odcházím. Nebylo by lepší dát o víkendu slibovanou recenzi v kvalitním provedení a bez omluv? Skrytá reklama mi vadí, když už je toho moc. Občas narazím na blog, kde snad není přímo od autorky vůbec nic :-(
OdpovedaťOdstrániťĎakujem. Určite sa to dá aj bez neustáleho ospravedlňovania. Prípadne to ospravedlnenie môžu uviesť ako status na sociálnej sieti, ale nie ako súčasť článku, či dokonca samostatný článok :-)
OdstrániťČo mňa minule dorazilo, že jedna bloggerka ktorú som sledovala vyhlásila súťaž a keďže sa účastním len súťaží bloggeriek ktoré čítam tak hovorím veď vyskúšam. Keď malo prísť vyhlásenie súťaže, článok o súťaži zmizol a namiesto toho pribudol článok zahlasujte za mňa v Blogerke roku. To ma tak vytočilo že už na ten jej blog nepáchnem. Ona vlastne vyhlásila súťaž aby si nazbierala čitateľov a mohla byť v blogerke roku.
OdpovedaťOdstrániťĎalšie čo je len taký môj osobný pocit, že už ma naozaj nebaví počuť a čítať stále o toľkých produktoch čo bloggerky a youtuberky dostali. Keby to nedostali, nemajú šancu si toľko toho ani kúpiť a práve to je pre mňa také nedôveryhodné, že majú potom tie bloggerky ešte reálny a objektívny pohľad na tie výrobky? Toto ti odporučia a tamto a hento, ale ľahko sa odporúča keď to dostanem zadarmo a nezaťaží to môj rozpočet.
Najhoršie že blogy začínajú byť hrozná masáž na mláďatá (čiže baby do 15 rokov) a tie keď vidia koľko toho niektoré blogerky majú a stále dokupujú a dostávajú, musia mať už na totál prehodené hodnoty. Minule tiež, fotka jednej youtuberky z nákupov a popis končil vetou a čo vy už ste boli nakupovať? Proste tým deťom sa začína hrozne vnucovať celý ten materializmus a to je najhoršie že už v takom veku. A veľa článkov je už práve zameraných len na mladšie čitateľky.
Proste firmy tu majú veľmi výbornú psychológiu reklamy. Niekomu pošlú zadarmo ten sa z toho teší a tým spraví masírku na ostatných. Mnoho bloggeriek robí bloggerky len kvôli spoluprácam a dostávaniu vecí zadarmo.
Ja som napr. teraz jednu prijala (ale pán boh vie či dačo príde :D:D:D) ale čisto len preto lebo išlo o prírodnú značku Weleda, ktorú mám rada a aj bežne od tejto značky nakupujem produkty.
No neviem kam toto celé až bude spieť ale momentálne len vyveštím jedno, že najbližšie bude každý druhý článok o novej micelárke Balea :D.
Toť odo mňa vše, taký dlhý koment, ale už ma tiež niektoré veci tak štvú :D.
Ďakujem za prínosný komentár. Súhlasím s tým, že reklama cielená na deti je určite účinná. A účinná je aj na dospelého čitateľa. Ja som si o sebe myslela, že viac menej viem odhaliť skrytú reklamu na blogoch, aj keď ju blogerka neprizná (napr. 5 odtieňov rúžu rovnakej značky, prehnane pozitívne recenzie bez jediného mínusu, v spotrebovaných produktoch sa objavujú podstatne lacnejšie značky, ako blogerka recenzuje a pod. ...). Avšak odkedy som zistila, že mi na blogu nefunguje kontaktný formulár a nahradila som ho klasickou mailovou adresou začalo niekoľko málo ponúk na spoluprácu prichádzať aj mne. A to som si veru pospájala ďalšie súvislosti. Blogy sú proste pre firmy dobrý biznis a lacná reklama. Našťastie existujú aj blogy, ktoré autorky píšu naozaj pre to že ich to baví, sponzorovanú recenziu férovo označia a uverejnia svoj skutočný názor. Žiaľ takých blogoch je menšina a majú aj oveľa menej čitateľov, ako blogy, ktoré "žijú" len z recenzií kozmetiky, ktorú dostali zdarma. Preto treba selektovať, čo človek bude čítať a čomu bude venovať svoj čas.
OdstrániťJa už tiež selektujem, ale niektoré blogy tieto komerčné ešte sledujem lebo som zvedavá že čo všetko ešte dokážu. Najmä teraz s tými vykrádacími značkami, ktorým robia veľkú reklamu ako je MUR a Freedom.
OdstrániťTo "a co vy, byli jste už nakupovat?" mě taky pěkně zvedlo ze židle hned po ránu.
OdstrániťV mnoha bodech s tebou souhlasím. Je pravda, že někdy jsem se taky určitě omlouvala na blogu za časovou prodlevu, což se teď už ale snažím nedělat, protože si říkám, že čtenáři si prostě počkaj a já budu mít maximálně méně shlédnutí, ale svět se nezboří :) Co se týče tagů, nemám je moc v lásce. Někdy je to fajn, člověk se dozví něco o blogerce, ale někdy je toho opravdu příliš a to už pak nudí. Toť můj názor.
OdpovedaťOdstrániťIli Libertad
Máš pravdu, čitatelia počkajú a určite si na blog vytvoria pozitívnejší názor, ak článok bude kvalitný, bez zbytočných výhovoriek.
OdstrániťMačka toto sa ti opäť veľmi vydarilo, zo zápalom som to čítala od začiatku do konca. Sledujem blogy istý čas a súhlasím s každým bodom, doslova neznášam mŕtvy článok typu nemala som čas, prepáčte a bla bla, toto sa na blog nehodí, je to oničom, žiadna inšpirácia. Mňa spočiatku a vlastne stále zaráža, prečo pod prevzatými obrázkami nevidím na takmer žiadnom blogu zdroj, detto zdroje relatívne odborných článkov, neviem, možno dané osoby nepísali nikdy diplomovku alebo podobnú prácu, kde bolo uverejňovanie zdrojov povinné a možno nepočuli o copyright. Jasné, každý by chcel dokonalé fotky a preto ich blogerky tak vášnivo sťahujú bez zdrojov, ja si to však nedovoľujem. Inak to som sa trochu zľakla, ešte mi našťastie nikto nepísal, že obrázok aj so zdrojom mám stiahnuť. Viem, že existujú free obrázky google, avšak nie je ich veľa. No a neprehľadnosť, miniatúrne písmo, žiadne formátovanie to je katastrofa, zvyčajne nevydržím a zmiznem. Inak tvoj talent písať fakt obdivujem, tak zaujímavo to nevie hocikto.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem veľmi pekne za pochvalu. Myslím, že s uvádzaním zdrojov si to vystihla. Tiež registrujem, že blogerky, ktoré majú skúsenosť s písaním bakalárky, diplomovky, resp. nejakej dôležitejšej práce, zdroje uvádzajú. A ten zvyšok to možno raz od nich odsleduje. Každopádne takýmto spôsobom potom vznikajú rôzne fámy a prekrúcanie faktov. Čo sa týka prevzatých fotografií, môže sa stať, že použijeme fotografiu z nejakeho on-line magazínu, ktorý si za použitie fotografie zaplatil v niektorej z databáz. Tým pádom my nemusíme vedieť, že fotografia nie je free a spoločnosť, ktorej fotografia patrí, si môže nárokovať nápravu. Ono to je všetko v takom právnom vákuu, ale myslím si, že ak by k niečomu takému došlo, ľahšie sa obhájim, ak pod fotografiou bude uvedený zdroj. A s tým nekomerčným použitím je to tiež na vážkach, lebo nietoré blogy s vysokou návštevnosťou zisky z reklamy určite majú.
OdstrániťTrošku s obavou som čakala, či sa v niektorom bode nenájdem (a dúfam, že som čítala dobre a nenašla som sa). Celý príspevok je skvelý. Určite by som ho nenazvala hejterským ani nijak inak a s väčšinou bodov sa stotožňujem. Držím palce v ďalších článkoch, pretože tvoj blog ma veľmi baví ;-)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem veľmi pekne za pochvalu. Tento článok som veru tvorila dlho. Vždy keď mi pri čítaní nejakého blogu niečo vadilo, preniesla som to do tohto článku. Tvoj blog sa v uvedených bodoch určite nenachádza, klikám na neho rada :-)
OdstrániťJuuj, ďakujem, ani nevieš, ako ma to potešilo ;-)
OdstrániťPodľa mňa tento článok je fakt super a v dosť bodoch s Tebou súhlasím. Ono mne sa tiež nepáči,že čítam na 100 blogoch to recenziu na tú istú vec. A podstate aj to isté je tam napísané...to sa mi zdá dosť podozrivé ;-)
OdpovedaťOdstrániťPodľa mňa také recenzie poškodzujú značku i samotné blogy. Ja sama som si ako čitateľka porovnala pri poslednej takejto "hromadnej" recenzií štýl písania, objektívnosť a prínosnosnosť jednotlivých článkov a veru na niektoré blogy nepadlo dobré svetlo.
Odstrániť...A práve pre týchto pár bodov už dosť veľa blogov nečítam... Už asi netreba nič viac dodávať ;-)
OdpovedaťOdstrániťTreba vyselektovať to, čo človeka baví a je pre neho prínosné. Čas je predsa vzácny.
OdstrániťNapsala jsi to výborně, chyby tohoto typu dělá každá druhá, ne-li první blogerka. Tak snad já ne, zhodnotíš? :D
OdpovedaťOdstrániťBella z Belliny tajnosti - můj tajný, 100% autentický deníček o všem, co nemohu běžně řešit s ostatními
V podstatě se vším souhlasím a doufám, že nic z toho nedělám. Když mi není dobře, tak prostě články nepíšu, pak to zas doženu a nemyslím si, že bych se za to měla omlouvat. Taky mě ty omluvy lezou na nervy, kor když je článek jen ta omluva. :D
OdpovedaťOdstrániťblog Měj se ráda
Mačička, krásne prepracovaný článok, s ktorým sa nedá iné než súhlasiť. Musím však povedať, že mne osobne hashtagy prekážajú aj na sociálnych sieťach, pretože namiesto toho aby boli zmysluplné a odkazovali napríklad na značku či názov prezentovaného produktu, tak sú práve v stave #somztohocelámokrá.. no a ak ich chcem využiť skutočne na to, na čo majú slúžiť, tak mi je takéto pubertiacke označkovanie všetkých príspevkov akurát tak na dve veci. Kedysi som asi týždeň aj ja všetko tagovala, ale zrovna tým menej zábavným a viac racionálnych spôsobom, nakoniec som sa na to ale vykašľala, lebo ma to ozaj nebaví všade pchať mriežky. Ale úplne najhoršie je keď niekto takto píše statusy, ten text sa potom nedá ani normálne čítať, je to hrozné a za to by som ľudí odpájala z internetu :D
OdpovedaťOdstrániťČo sa týka smajlíkov, z času na čas ich použijem, ale vždy len na konci odstavca. Emotikony uprostred textu na mňa pôsobia priam hrozne, navyše niektoré sú také prapodivné, že neviem či ide o emotikon alebo je to nejaký preklep alebo čo sa to vlastne v tom článku deje.
Na záver sa ešte vyjadrím k reklamám na blogu. Sama mám spolupráce a sama čítam recenzie iných dievčat a preto dokážem oceniť úprimnosť a myslím, že je to z veľkej časti hlavne slušnosť poďakovať sponzorovi za produkt tým, že to uvediem v článku. Ja sama to robím, vždy v úvode alebo v závere článku poďakujem za poskytnutie danej veci a hlavne pre tých menej všímavých som ešte vytvorila ďakovací banner, ktorý vždy odkazuje na web spoločnosti, ktorá mi produkt zaslala. Myslím, že je to jednak slušné a jednak férové voči všetkým stranám. Neraz sa mi ale stalo, že som prišla na nejaký blog baby, ktorá má spoluprácu s rovnakou firmou a recenzuje produkt a v tej recenzii sa tvári, že si to kúpila sama a pritom dobre viem, že ten produkt bol v danom období zasielaný od firmy.. Tak to je potom podľa mňa úplne najvyšší vrchol drzosti aj voči firme aj voči čitateľom. Veď na spolupráci nie je nič zlé, ale ak ju niekto zastiera, potom takého blogera prestávam čítať, pretože ak mi klame už od začiatku, nemôžem mu ďalej dôverovať.
Zaujímavá myšlienka. V podstate keď na to pozriem z druhej strany, ak by som vyrábala kozmetiku a poskytla ju blogerkam na vyskúšanie, tiež by som v podstate očakávala poďakovanie. Mňa by vlastne zaujímal aj názor PR oddelenia, ako to oni všetko vidia a čo si oni o nás blogerkách myslia :-)
OdstrániťHezky sepsané. Sama jsem některé "chyby" (jelikož třeba každý to nebere jako závadu blogu) udělala, ale ono se to vždy někde odrazí, takže pro příště už jsem pak věděla, že takhle ne... Např. s tím používáním fotek, kdy jsem použila jejich oficiální promo fotku, jelikož mi zemřel foťák a z firmy mi ihned napsali, že teda tohle ne. Od té doby si dávám sakra pozor, abych používala jen mé vlastní fotky, i když nejsou třeba zrovna top. To omlouvání také už nepraktikuju. Smajlíci jsou fajn, ale vše má své hranice... a o celém tom hashtagování si myslím svoje, asi stárnu.
OdpovedaťOdstrániťOsobně mě nejvíc dokáže vytočit, když se někdo tváří, jak si danou věc koupil a stejně všichni víme, že ne. To snad není až takový problém to někam do článku napsat.
Ďakujem. Ak sa môžem spýtať, z tej firmy žiadali iba odstránenie fotky, alebo spomínali aj nejaké prípadné sankcie?
OdstrániťJen o odstraneni s duraznym upozornenim, ze by se to nemelo stavat. No kdyz si uvedomim, ze si na to promo plati grafika a fotografa, tak jsem si pak rikala, jak je mozne, ze mi to vubec nedoslo a tu fotku jsem pouzila.... :-)
OdstrániťTento článok ma veľmi zaujal, ďakujem :) Celkovo súhlasím. Mne často prekáža slabý obsah článkov. A fakt ma rozčuľujú recenzie na rôzne produkty, ktoré obsahujú 3 - 4 odseky balastu. A úplne najviac neznášam, keď blogerka spraví recenziu na produkt a predvedie ho na úplne inej časti tela ako sa ten produkt obvykle používa. Príklad: recenzie na tvárenku - namiesto toho, aby si slečna dala tú námahu a vytvorila líčenie, kde ju použije, ukáže šmuhu na ruke. Rovnako očné tiene, ceruzky, rúže, make-upy. Tak na čo si teda kupujú blogerky toľko produktov? Respektíve ani nemusia byť kúpené, ale podarované, ale predsa ich prijali od niekoho. Prečo ich teda plnohodnotne nemôžu predviesť? Veď líčenie je predsa zábava, máme z tej činnosti aj z výsledku radosť, teší nás to. Či pre čo iné to tie baby robia? A pokojne by som z takého líčenia prijala aj viac fotiek z rôznych uhlov - keď už sa to nafotí, nech sa to aj využije... si myslím ja :)
OdpovedaťOdstrániťTo je dôvod prečo zatiaľ nerecenzujem rúže, lícenky, ceruzky. Zatiaľ ich neviem odfotografovať tak, aby vystihovali realitu :-)
OdstrániťKeď sa žena namaľuje a potom sa pri nejakej príležitosti fotí, tiež sa nebude natáčať a osvetľovať, len, aby bolo presne vidieť, aký odtieň má ten jej rúž. Šminky sú na praktické denno-denné použitie a z toho treba vychádzať. Takže napr. aj v reálnom živote môže modro-zelená ceruzka pôsobiť na očiach ako zelená. Nenechaj sa obmedzovať tým, že si myslíš, že by fotky neboli dostatočne kvalitné :)
OdstrániťSouhlasim s tebou naprosto! A jen dodam... a prave proto ctu tebe :)
OdpovedaťOdstrániťSom rada, že sa Ti na blogu páči :-)
OdstrániťMusím se ti vyzpovídat, jak hrozně moc mě štvou stejné články v určitou dobu. Ok, pochopím, že když se blíží vánoce, tak nebudu psát o tom, jak si postavit hrad z písku na pláži, ale opravdu musí být tolik vánočních a i jinak sezonních věcí tolik? Je fajn tomu věnovat nějaký hezký článek, nebo to vymyslet nějak originálně, ale sypat jeden článek za druhým o tom, jak nalepit na skleničku větvičky? A to se hned vracím k DIY o kterých jsem mimochodem také psala. Už delší dobou takový článek nebyl, proč? Protože je všude "přediyváno" a já samotná (a to sem to měla fakt ráda) z toho mám husí kůži.
OdpovedaťOdstrániťDebi z blogu DebiElova
Mimochodem, ohledně všech těch autorských práv a toho všeho, co je tak hrozně nudné ke čtení (alespoň pro mě), ale hrozně důležité. Našla jsem stránku pixebay. Zkus se tam podívat :)
OdpovedaťOdstrániťAhoj, dakujem. Stranka vyzera zaujimavo. Urcite ju budem vyuzivat. Kde na tie super typy chodis? :-)
OdstrániťTo přijde vždycky tak nějak samo, něco zahlédnu, zaujme mě to a už už zjišťuji :)
OdstrániťMoc pěkný článek, který jsem zhltla najednou u hrnečku kafe, Mačičko. Píšeš tuze chytlavě a zajímavě!
OdpovedaťOdstrániťK těm autorským obrázkům - dřív jsem používala ilustrační fotky gratis z fotobank a uváděla jsem i zdroj... Ale nakonec jsem si dala tu práci a 99,9% z nich z blogu odstranila a nahradila je vlastními fotkami... Je to přeci můj blog - proč tam cpát fotky někoho jiného, ne? Co mám teda jako výjimku, tak úvod článku, kde používám obecný origoš obrázek s bílým pozadím produktu, co recenzuju. Zatím nikdo neprotestoval, tak doufám, že ani v budoucnu nedostanu od některého PR oddělení do zubů... :-)
Co se tagů týče, ty už tak nějak záměrně ignoruju, ač jsem se několika v minulosti nechala zlákat. Přijde mi to ale tak nějak nicneříkající článek... Jak píšeš - rozhovor sama se sebou.
Jo a ještě jsem chtěla k těm hashtagům... Mám z nich pupínky a v textu mi vyloženě vadí... Grrrr...
Tož tak.
Pěkňučký večer přeju a posíláme s kočičem pac :-)
Bebe
Ďakujem pekne. Na Tvoje články o kočičovi sa ale nechytám. Stále čakám, že o ňom napíšeš knihu :-) S tými autorskými obrázkami je to strašne komplikované. Človek si založí webovú stránku, začne riešiť design, hosting, návštevnosť a vôbec netuší, že porušuje autorské práva. Veľmi sa o tom nehovorí. Aj ja si chcem nájsť čas a povymieňať obrázky na mojich stránkach. Človek sa stále učí.
OdstrániťTak, tak , poucila som sa trochu, smajliky a podobne. Precitala som si nielen clanok ale aj komentare. Clovek sa uci cely zivot.
OdpovedaťOdstrániťJa sa tiež stále učím :-)
OdstrániťNemám, co bych vytkla. Souhlasím se vším co jsi napsala.
OdpovedaťOdstrániť…ARI
Ariino šeptání do větru