14. marca 2017

Knižná recenzia | Starček, Analfabetka a Zabijak

Príchod Jonasa Jonasona na slovenský knižný trh sprevádzala pomerne rozsiahla reklama. Z rádií zaznievali ukážky Storočného starčeka, knižné blogy sa predháňali o prvenstvo, kto skôr prinesie recenziu na Analfabetku a instagram zahltili fotky Zabijaka. Aj ja som podľahla tejto reklame a dala som šancu špecifickému severskému humoru. Ako to dopadlo so Starčekom, Analfabetkou a Zabijakom? To si môžete prečítať v dnešnom článku.



Prvá sa ku mne dostala kniha Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol.  Storočným starčekom je Allan Karlsson, ktorý v deň svojich stých narodenín utečie zo zariadenia pre seniorov a na svojej mesačnej ceste po celom Švédsku sa zamotáva do problémov. Dostane sa k nemu kufrík plný peňazí, ktorý mu nepatrí. Pripletie sa k vraždám. Uteká pred políciou. Pomedzi to spomína na svoje stretnutie s Trumanom, Churchillom, Maom a ďalšími historickými postavami. Knihu som s prestávkami čítala vari dva roky a takmer som to s ňou úplne vzdala. Tak ako ma zaujala ukážka v rozhlase, tak som sa nemohla do knihy začítať. Rušilo ma striedanie kapitol zo súčasnosti s kapitolami z minulosti. Boli tam časti, ktoré zaujali, i časti kde som sa strácala. Podľa recenzií tejto knihy, je skupina čitateľov, ktorá je z nej nadšená a skupina čitateľov, ktorej sa kniha nepáči. Ja očividne patrí k tým, ktorých kniha nijako extra neočarila. Po prečítaní celej série kníh Jonasa Jonasona, ktorá vyšla na Slovensku, však musím napísať, že patrí ešte stále k tým lepším knihám od tohto autora.


Analfabetka, ktorá vedela počítať je naopak zaujímavá a pri niektorých pasážach sa čítačka len ťažko vypínala. Hlavnou postavou je černoška Nombeko z Juhoafrickej republiky, označovaná ako analfabetka. Táto "analfabetka" vyniká vysokou inteligenciou a čítať sa naučí už hneď v prvých kapitolách knihy. Názov, teda beriem ako marketingový ťah, keďže tento typ nadpisov je pre čitateľov zaujímavý. Nombeko zažije pre čitateľa veľa vtipných situácií. Pre ňu  samotnú to až také vtipné nie je, ale keďže ide o fiktívnu postavu, nemusí nás to trápiť. Nombeko sa v románe dostane z chudobnej štvrte, kde sa stará o latríny, do domu opitého inžiniera, kde robí slúžku a napokon až do Švédska, kde sa stretne s kráľom. Na jej ceste ju sprevádza atómová bomba, ktorej sa snaží zbaviť, čo prináša viacero vtipných situácií a dialógov. Okrem samotného deja oceňujem svojský pohľad autora na udalosti vo svete od roku 1961 až po nedávnu súčasnosť. Analfabetkou sa teda Jonason trafil do môjho čitateľského vkusu a aj jeho humor v tejto knihe mi bol blízky. Podľa môjho hodnotenia, ide o jeho najlepšiu knihu.


Zatiaľ posledným dielom Jonasa Jonasona, ktoré na Slovensku vyšlo, je Zabijak Anders a jeho priatelia (a sem-tam nejaký nepriateľ). Dej sa znovu odohráva vo Švédsku, kde sa stretávajú tri postavy. Zabijak Anders, ktorého prepustili z väzenia. Bývalá farárka, ktorá neverí v Boha. Recepčný znechutený z toho, že jeho dedo prišiel o veľký majetok a otec nedokázal nijaký majetok získať. Táto trojica pod vedením maximálne nesympatickej farárky sa živí tým, že usmerňujú Andersa v tom, komu za poplatok polámať ruku alebo nohu. Z Andersa sa však napriek nevôli farárky stane svojsky veriaci človek, ktorý nechce mlátiť ľudí. A to trojica využije tak, že založia vlastnú cirkev. Zvláštny námet na knihu. V knihe sa nenachádzala žiadna kladná postava a špecifický humor tejto knihy ma neoslovil.


Ak by som mala knihy porovnať, tak Analfabetka a Storočný starček sú podobné humorom i motívom atómovej bomby, ktorá sa objavuje v oboch dielach. V oboch sa nachádzajú kladné i záporné postavy a v oboch si čitateľ nájde postavu, ktorá mu je sympatická a ktorej drží palce. Zabijak je iný. Od predošlých kníh sa líši iným humorom, zápornými postavami a hlavne v knihe chýba nejaký vyšší cieľ, ktorý by sa niektorá z postáv snažila dosiahnuť. Aký je váš názor na spomínané knihy? Čítali ste? Chytáte sa čítať?

1 komentár:

♥ ĎAKUJEM ZA KOMENTÁR ♥