17. novembra 2017

Podľa čoho som si vyberala korektor - rozjasňovač?

Máme obdobie, keď lístie zo stromov už opadalo, no po snehu niet ešte ani stopa. K tomu vstávanie po tme a pohľad z okna do sychravého počasie. Práve teraz potrebujem zobudiť ja a aj moje líčenie. A vtedy musí prísť na scénu skvelý rozjasňujúci korektor. Skvelý nielen vlastnosťami ale i obalom. Ráno často nestíham a korektor preto musí medzi ostatnými líčidlami zaujať, aby som naň nezabudla a použila ho. Preto som sa pri prezeraní ponuky na Elnino zdržala pri rozjasňujúcom korektore, ktorý zaujal najskôr príjemným oranžovým obalom a aj názvom wake-me up - zobuď ma. Oranžová farba veru zaujme i zlepší náladu. No a zobudiť očné okolie by tiež nebolo na škodu. Minimálne obalom ma teda rozhodne zaujal.

14. novembra 2017

Ružová vs. levanduľová

Kvetové vody nie sú v kozmetickom priemysle žiadnou novinkou. Ich využitie je vskutku všestranné. Môžeme ich používať ako podklad pod pleťové oleje, ako obklad na opuchnuté oči, na zafixovanie make-upu, na výrobu pleťových masiek, na tonizovanie pleti po odlíčení, na upokojenie a osvieženie pleti, či dokonca na aromaterapiu alebo v kuchyni. A pritom je kvetová voda iba vedľajším produktom, ktorý vzniká pri výrobe esenciálnych olejov. Vzniká destiláciou a to tak, že voda v destilačnej nádobe sa zohreje, vytvorená para prechádza cez časti rastliny a obohacuje sa tak o účinne látky. Po poklese teploty para prejde do kvapalného stavu a vznikne esenciálny olej a kvetová voda. Naozaj kvalitná kvetová voda má veľmi jednoduché zloženie. Okrem vodného destilátu z konkrétnej rastliny neobsahuje žiadne iné prídavné zložky. Ak teda uvidíte kvetové vody s alkoholom či inými konzervantmi, zrejme nepôjde o to najlepšie, čo môžete na trhu nájsť. A to i napriek tomu, že takéto výrobky stoja neraz viac ako skutočne čistá kvetová voda bez prídavných látok.

10. novembra 2017

Do zimy a mrazu

Prečkať snehovú fujavicu, treskúci mráz či nepríjemný vietor bez kvalitného balzamu na pery by asi nebolo práve najjednoduchšie. Mňa takéto nepríjemné počasie prekvapilo počas víkendu v Tatrách. Áno viem, že počasie v horách je nevyspytateľné, no predsa len v októbri som to ešte nečakala. Po chvíľke vydeseného prehrabávania v kabelke a hľadania balzamu na pery, som sa nakoniec potešila. Z mojej zbierky balzamov som v tej chvíli mala pri sebe práve CRAZY RUMORS vo vanilkovo - kávovej variante. Dobrá príležitosť vyskúšať najnovší kúsok, ktorý mi prišiel v krásnom balíčku od Krásna každý deň. Kozmetika u mňa pred napísaním recenzie musí prejsť riadnym záťažový testom a nepríjemné tatranské počasie teda nakoniec aj prišlo vhod.

9. novembra 2017

Na akom princípe fungujú samozlupovacie ponožky?

Kto by nechcel mať hladké jemné chodidlá bez toho aby pravidelne navštevoval pedikúru? Takýto efekt sľubujú samozlupovacie ponožky. Na informácie o takomto prípravku som najskôr narazila na diskusných fórach, kde ľudia na ne písali priam ódy. Neskôr sa objavili i recenzie na blogoch. Samozrejme, že som ju chcela vyskúšať. Ak čo len trochu zanedbám krémovanie nôh, hneď sa mi odmenia zhrubnutou kožou. Čiže samozlupovacie ponožky by boli pre mňa ako určené. Otázka bola, akú značku vybrať. Nechala som si poradiť od blogerky Katky, ktorá svoju recenziu publikovala približne pred dvomi rokmi. Myslím, že nie je len tak maličkosť nechať si zliezť pokožku na nohách, a dva roky je myslím dostatočný čas na to, aby sa nejaký problém prejavil. Katka teda píše blog ďalej, nesťažuje sa na nejaké problémy s pokožkou nôh a samozlupovacie ponožky si občas kúpi znovu. Ok, povedala som. Takže by to mohlo byť bezpečné a urobila som objednávku.



7. novembra 2017

Knižná recenzia | Hlava XXII

Hoci v súčastnosti čítam skôr súčasnú literatúru, mám načítanú i pomerne veľkú časť klasiky, o ktorej sa učia študenti na stredných školách. Stihla som to počas stredoškolského štúdia a to vcelku dobrovoľne.  Nie, naša slovenčinárka nás k čítaniu nikdy nenútila. Dokonca ani len nepresviedčala, že niektoré z diel klasiky je dobré a mohlo by sa nám páčiť. To jej mám dnes vlastne aj za zlé. Literatúra by podľa mňa nemala byť o učení sa siahodlhého obsahu, ktorý potom odrecitujeme na maturitných skúškach, ale aj o tom, že aspoň občas by sme sa mohli porozprávať a diskutovať o tom, čo sme čítali. Netreba zachádzať do extrémov. Na označenie "povinné čítanie" reagujem dosť zlé. Zrejme by som sa pri mojej trucovitej povahe zaťala a dielo odmietla čítať, no jemné postrčenie a odporučenie, aby sme po niektorej knihe siahli, by bolo vcelku príjemné. Ďakujem teda technológiám, že v čase môjho stredoškolského štúdia nebol internet tak rozšírený a knihovníčke, ktorá ktorá vedela naviesť k tým správnym knihám.