Čitateľský denníček | február

Február ubehol ako voda a opäť sa milí čitatelia stretávame pri pravidelnej rubrike, v ktorej sa s vami podelím o moje dojmy z niekoľkých prečítaných knižiek. Zoberte si teda šálku kávy alebo čaju a inšpirujte sa mojim výberom kníh.

Juraj Čokyna - A okraje máš kde?


Ku kúpe tejto knižky ma presvedčil štýlový obal, dobre vymyslený názov a hlavne program Teach for Slovakia. Možno tento program poznáte, možno nie. V skratke ide o to, že absolventi nepedagogických smerov po šesťtýždňovom kurze pedagogiky idú dva roky učiť do škôl s prevahou rómskych žiakov. K tomuto programu som bola od začiatku skeptická, avšak knihu som kupovala s tým, že sa možno ak sa dozviem viac informácií a zážitkov z praxe, zmením svoj názor. Nuž nezmenila som. Kniha vôbec nie je rozsiahla, no podľa mňa by mohla byť ešte útlejšia. Prioritne je zameraná na príčiny problémov rómskeho etnika, pričom sa donekonečna opakujú termíny toxický stres a generačná chudoba. Áno, bolo to pre mňa zaujímave a vlastne aj nové. Avšak prišlo mi, že autor sa vlastne len stále opakuje. Samotných zážitkov z pedagogickej praxe je v knihe pomenej. Pre autora knihy to boli náročné dva roky avšak ani samotný autor si netrúfa sebavedomo tvrdiť, že niekomu pomohol, že niečo zmenil. Môj skeptický postoj k Teach for Slovakia sa teda nezmenil. Každopádne však uznávam, že majú prepracovaný systém mentoringu a koučingu. Avšak ak by toto celé malo mať zmysel, mohli by svoju snahu zamerať na absolventov pedagogiky, samotných pedagógov, prípadne na ľudí z praxe a nie na absolventov bez skúsenosti, ktorí vlastne aj tak po dvoch rokoch zo škôl odídu. Čo ma však na ešte knihe zarazilo, bolo donekonečna sa opakujúce označenie ,,nechať po škole". Veď to vari v dnešnej dobe už ani nie je dovolené a ak sa to aj praktizuje, tak to určite musí mať nejaký modernejší názov. No čo už. Každopádne kniha bola napísaná pútavo, akurát že názorovo som sa s ňou v mnohom nestotožnila.

★ ★ 
neurazí - nenadchne



Eva Sporinová - Kanada bez javorového cukru

V poslednom čase siaham čoraz častejšie po cestopisoch. A veľmi často z nich nadobudnem pocit, že možno ani netreba všade cestovať. Že niekedy si stačí niečo len prečítať. Taký pocit vo mne zanechala i kniha Kanada bez javorového cukru. Pritom však bola napísaná pútavo a perfektne. Autorka do tejto časti sveta emigrovala s celou rodinou a v jednotlivých kapitolách opisuje problémy kanadských imigrantov a zvláštnosti tejto krajiny. Tieto informácie sa počas dvojtýždňovej dovolenky v Kanade určite nedozviete. Knihu sa mi páčila a určite ju odporúčam každému fanúšikovi cestopisov.

★ ★ ★ ★ ★
rozhodne treba kúpiť



Čítali ste niektorú z kníh? Prípadne vás niektorá kniha inšpirovala?

Komentáre

Obľúbené príspevky