Prečítané | marec

Marec so sebou priniesol na moje pomery priam neskutočné množstvo prečítaných kníh. Rada by som napísala, že je to v duchu hesla Marec - mesiac knihy, no realita je skôr taká, že za to môžu moje aktuálne zdravotné obmedzenia. Beriem to však pozitívne, lebo v takomto obrovskom rozsahu som čítala naposledy asi na základnej a strednej škole. Dočítala som však moje knižné zásoby nahonobené ešte počas minulého roka a to otvára cestu knižným novinkám. Nákupná knižná stopka totiž práve skončila.

V marci som prečítala 10 kníh. Stále ide teda prevažne o zásoby, ktoré som v priebehu minulého roka nakupovala a zakladala do domácej knihovníčky. Objavujú sa však už i e-knihy a jeden objav z knižnej búdky. 

Paolo Giordano - Ľudské telo

Ak ste rozmýšľali, že po knihe stiahnete len preto, že sa vám páčila Osamelosť prvočísel, tak v tom prípade vás radšej varujem. Prvočísla od rovnakého autora boli iné a hlavne čítavejšie a pútavejšie. Ani Ľudské telo však nie je zlé. Len je v ňom viac postáv, čo núti čitateľa neustále udržiavať pozornosť. Väčšina postáv sú mladí vojaci vo veku niečo cez dvadsať rokov. Veď i vydavateľ láka čitateľa okrem iného i vetou Román o mužoch, ktorý by mali čítať i ženy. Ak máte radi knihy s vojnovou tématikou, ktoré nútia čitateľa zamyslieť sa nad absurdnosťou vojny, tak by vás i toto dielo mohlo zaujať.

 ★ ★ 

neurazí - nenadchne

Jesús Díaz - Zrodení z prachu

Zrodení z prachu je mojím prvým stretnutím s kubánskou literatúrou. No pravdu povediac veľmi ma nezaujala. Len s ťažkosťami som prechádzala jednotlivé strany a ku koncu som už niektoré kapitoly i preskakovala. Pritom popis knihy, ktorá ma byť o ľudoch, ich trápeniach a radostiach na pozadí kubánskej revolúcie, je paradoxne pre mňa zaujímavý. Nejako to však na mňa pôsobilo pochmúrne, neveselo, depresívne. Možno sa k nej ešte v budúcnosti vrátim a dám jej ďalšiu šancu, no teraz ma nezaujala.

★

  mohlo to byť i lepšie

Ladislav Zibura - Už nikdy pěšsky po Arménii a Gruzii

Je skvelým cestopisom a asi jedným z prvých, ktorý ma zaujal tak, že do spomínaných krajín by som rada i vycestovala. Po väčšine cestopisov si totiž poviem, že boli fajn a ale že o daných častiach sveta mi stačilo iba prečítať. Nemusím tam cestovať. Tuna to priam do Gruzínska a Arménska láka. Humorný štýl, pútavo napísané texty, vtipné autoportréty. Paradoxne tlačenú verziu som v kníhkupectvách dlhodobo obchádzala kvôli príšernej obálke. Arménska babička vo mne evokovala skôr ezoterickú literatúru ako zábavný cestopis. V elektronickej podobe však kniha viac ako zaujala.

 ★ ★ ★ ★ ★

rozhodne treba kúpiť

Ladislav Zibura - Pěšky mezi buddhisty a komunisty

Po dočítaní predošlej knihy som sa logicky hneď pustila do diela, v ktorom sa cestovateľ vydal zdolať údolia a pohoria Nepálu a Číny. Opäť špecifický štýl písania, opäť humorné situácie. V druhej časti cestopisu, však už bolo vidieť, že Čínou prechádza autor z posledných síl. Prejavilo sa to i na pútavosti textu. Šlo však už len o pár strán a môžem napísať, že zvyšok knihy to vynahradil. Oceňujem i fakt, že namiesto fotografií sú v knihe umiestnené pútavé kresby. V čítačke mám i Ziburovú tretiu knihu, no tú som si odložila na horšie časy. Treba mať v zálohe niečo, o čom človek vie, že ho nesklame.

 ★ ★ ★ ★ ★

rozhodne treba kúpiť

 

Viliam Klimáček - Horúce leto 68

Knihu som objavila v knižnej búdke, ku ktorej sa rada chodievam prechádzať. Vyzerala celkom novo, akoby ju nik ani nečítal. Tak som sa rozhodla ju na istý čas prechýliť, kým ju posuniem opäť ďalej ďalším čitateľom. Horúce leto 68 je dielom slovenského autora a vyšlo dokonca s podporou Literárneho fondu a Ministerstva kultúry. Dej vychádza zo skutočných životných príbehov slovenských emigrantov, ktorý Slovensko opustili po príchode ruských vojsk. Ak by som mala prerozprávať dej, našlo by sa tam veľa zaujímavých situácií a momentov. Len štýl akým je kniha napísaná mi veľmi nesedel. Všetko je to na mňa príliš opisné, možno až ako snaha o školský umelecký opis. Ak by takto študent písal slohovú prácu, určite by dostal dobrú známku i pochvalu, no čítať takto napísanú 290 stranovú knihu nebola práve moja šálka kávy. V každom prípade som získala nový pohľad na situáciu, v akej sa ocitli slovenskí emigranti. Ak však knihu v knižnej búdke uvidíte, tak určite po nej siahnite i vy.

★ ★ 

neurazí - nenadchne

 

Mário Nicolini - Stretnú sa kresťan, moslim a žid

Ak chodievate na môj blog dlhšie, tak určite poznáte môj čitateľský vkus a viete, že knihu rozhovorov dvoch kňazov, imána a rabína o pestrom svete okolo nás som v kníhkupectve nemohla nechať. Ide o veľmi inšpiratívnu knihu, kde sa dozviete napríklad o  ateistoch a agnostikoch, o zlej povesti náboženstva, k náboženských konfliktoch, o tolerancií u moslimoch, o bohatstve židov, o Zlatom pravidle, o spravodlivej spoločnosti a mnoho ďalšieho. Veľmi inšpiratívna kniha, ktorá ukazuje, že rôzne náboženstvá môžu vedľa seba existovať bez hádok a nepokojov. Osobne by som zvolila iný font písma a lepšiu kvalitu papiera, no nie je to nič neprekonateľné.

 ★ ★ ★ ★ ★

rozhodne treba kúpiť

Mark Verin - Prehra a Rozpad

Prehra a Rozpad ma zaujali v kníhkupectve nádhernými obálkami doplnené o dobrý font písma a príjemný papier. Kúpou som tiež chcela podporiť tvorbu slovenského autora a dozvedieť sa akým štýlom asi bude napísaný slovenský špionážny román. Som však sklamaná. Autor používa v slovenskom texte frázy z ruského a anglického jazyka, ktoré sú také časté, že ma pri čítaní úplne vytáčali. Zrejme chcel autor naznačiť, že na Kaukaze sa rozpráva rusky, no to predsa hádam každý čitateľ vie i bez týchto ruských vsuviek. Z môjho pohľadu katastrofa.  Prvý diel navyše absolútne nebol rozdelený na kapitoly. Čítať 448 bez rozdelenia tiež nie je práve motivačné. Druhý diel však autor našťastie už do kapitol rozdelil. Dej nebol príliš akčný, dosť sa všetko ťahalo, i keď niekoľko zaujímavých momentov sa v knihe dá nájsť. Druhý diel Rozpad bol o niečo lepší. Bolo vidieť pozitívny posun v štýle písania. Postavy z Prehry nájdete i v druhej časti Rozpad, no myslím že druhý diel sa dá čítať i bez nadväznosti na prvý. Aspoň ja by som to tak odporúčala.

★ ★ 

neurazí - nenadchne

Radka Třeštíková - Veselí

Od Radky Třeštíkovej som toho čítala už pomerne dosť a jej knihy boli vždy zárukou príjemného relaxu. Nebolo treba nad nimi veľa premýšľať, rýchlo sa čítali, zostával po nich dobrý pocit. Logicky som niečo podobné čakala i pri Veselí. No žiaľ bola som sklamaná. Neúspešný návrat z veľkomesta k rodičom bývajúcim v zapadákove nebýva veľmi veselý asi v žiadnom prípade. V tomto pochmúrnom duchu sa niesla teda celá kniha. Nepridávalo tomu ani používanie moravského dialektu či používanie stereotypov. Verím, že ďalšie Radkine knihy budú lepšie.

★ ★ 

neurazí - nenadchne

Čítali ste niektorú z kníh? Prípadne vás niektorá kniha inšpirovala?

PODOBNÉ ČLÁNKY:

• Prečítané | február - Musím to vedieť, Ženský algoritmus, Charlieho malé tajomstvá, Špiónka, Chlieb po vodách, Zbožňuju te navždy
• Prečítané | január - Moja ruská babka a jej americký vysávač, V orechovej škrupinke, Zvláštne šťastie, My verzus vy, Generál Štefánik, ktorá tvár je vaša? , Medzi nebom a peklom, Ako som vozil Nórov