24. novembra 2016

Knižná recenzia | Neobyčajné deti slečny Peregrinovej

Začala som znovu čítať. Tak intenzívne, že som v priebehu jedného týždňa prečítala tri hrubé knihy. Nejako mi v poslednom období robí dobre ponoriť sa do fiktívneho sveta s fiktívnymi príbehmi. Knihy, ktoré som v priebehu týchto pár dní prečítala sú zo série Neobyčajné deti slečny Peregrinovej. Ide o žáner označovaný ako fantasy a to môže byť pre niektorých čitateľov sklamaním. Obálka i opis knihy sú totiž koncipované tak, aby budili dojem, že pôjde o niečo strašidelné až hororové. Pri čítaní sa však určite nebudete báť. Dej je písaný pútavo, je napínavý, ale rozhodne nie je ani trochu strašidelný. Čítala som niekoľko recenzií, v ktorých boli čitatelia sklamaní práve z toho, že knihu kupovali s tým, že ide o horor. Ak by to bolo niečo strašidelné, knihu by som určite nedočítala. Atmosféru a myšlienku knihy veľmi dobre vystihuje videoupútavka vydavateľstva JOTA.


Všetky tri diely majú spoločné dobové fotografie, ktoré autor pomerne dlho zbieral na burzách, garážových výpredajov, prípadne si ich zapozičal zo súkromných zbierok. Samotný príbeh prispôsobil tomu, čo je na fotografiách. Sám autor píše, že niektoré fotografie sú reálne a časť z nich bola upravená pre potreby príbehu. Neuvádza však, ktoré fotografie boli upravované. Samotné zábery ma pri čítaní dosť rušili. Narúšali predstavy, ktoré som si vytvorila. Moje predstavy boli rozprávkové, podobné postavám z Harryho Pottera. Dobové fotografie ma vracali do skutočného 20 . storočia.
Prvý diel s názvom Domov pre neobyčajné deti slečny Peregerinovej je z celej trilógie najlepší. Má čaro objavovania. Čitateľ postupne odhaľuje, že ide o fantasy, vysvetľuje sa zápletka. Od tohto dielu som sa nemohla odtrhnúť a čítala som dlho do noci. Hlavný hrdina Jacob postupne zisťuje, že rozprávky o neobyčajných deťoch, ktoré mu rozprával dedko sú reálne. Zoznamuje sa s nimi, dozvedá sa o tvoroch, ktoré im chcú ublížiť a odhalí aj svoju neobyčajnosť. Je jediný, kto dokáže tieto tvory vidieť a po dedkovi preberá úlohu chrániť neobyčajné deti. Záver knihy je otvorený. Končí bojom s nepriateleľskými deťmi, únosom slečny Peregerinovej a útekom deti z ostrova, na ktorom bývali. Ak niektorým čitateľom nevadia otvorené konce, stačí ak si prečítajú len prvý diel. Ja však otvorené konce priam neznášam, takže som chcela čítať ďalej. Ďalším dielom však už chýbalo to prekvapenie. Už bola vysvetlená zápletka a chýbalo čaro objavovania a prekvapenia.Druhý diel Bezduché mesto pozostáva s cesty Jacoba a neobyčajných detí do Londýna, kde potrebujú nájsť niekoho, kto pomôže slečne Peregerinovej premeniť sa z vtáčej podoby, v ktorej sa zasekla, naspäť na človeka. Po napínavej ceste nájdu pomoc a zistia, že sokol o ktorom si mysleli, že je ich riaditeľka je úplne niekto iný. Kniha má znovu otvorený koniec.  V treťom diely s názvom Knižnica duší sa to znovu zamotá. Vysvetlí sa kto vytvoril tvory, ktoré ich prenasledujú, objavia sa nové postavy, Jacob zistí, že jeho ďalšou neobyčajnou vlastnosťou je čítať v knižnici duší a hlavne sa tam veľa bojuje. Priznám sa, že tu som už niektoré strany preskakovala. Najmä tie, kde sa bojovalo. Už ma to unavovalo a chcela som vedieť ako celý príbeh skončí. Našťastie je koniec uzavretý a jednoznačný. A oceňujem aj to, že končí pozitívne. Po týždni čítania by ma depresívny záver asi nahneval.

Ak by som to mala celé zhrnúť, námet je naozaj zaujímavý a neopozeraný. Dej je písaný pútavo, no aj tak si neodpustím myšlienku, že tri diely boli priveľa. Možno stačilo niektoré pasáže vypustiť a vydať iba jednu hrubšiu knihu. Každopádne som rada, že som knihy čítala. Nie je to však niečo čo treba skladovať v domácej knižnici. Nemyslím si, že by som knihy niekedy čítala znovu a tak ich zaraďujem do kategórie kníh, ktoré si stačí požičať z knižnice alebo od kamarátov.
Čítali ste príbehy neobyčajných detí slečny Peregerinovej?

2 komentáre:

  1. Perfektne spracovaný post čítala som ho jedným dychom a prvý diel si možno aj prečítam. Knihy čítam rada a tieto tri poznám z počutia.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dakujem. Pisal sa mi dobre a rozmyslam, ze obcas by sa mohli na blogu objavit aj knizne recenzie.

      Odstrániť

♥ ĎAKUJEM ZA KOMENTÁR ♥