5. septembra 2015

Augustové zápisky Bielej Mačky

Ahojte milí návštevníci blogu "Kaviareň u mačky". Po vlne hundrania na letné horúčavy a sérií článkov "Back to school", ktoré na nás vyskakovali z každého rohu a z každého reklamného letáku, tu máme september, čo znamená, že je najvyšší čas na obhliadnutie sa za augustom a pripomenutie si pár momentov, ktoré spríjemňujú leto.Trúfam si povedať, že ide o pokojný, oddychový článok k šálke kávy, alebo iného obľúbeného nápoja. Sľubujem, že po rozkliknutí z neho nevyskočí nič nervy drásajúce a stresujúce :-)


 Čo mi v auguste robilo radosť?


Blog oslávil svoje prvé "narodeniny". Prvý článok na mojom blogu pribudol presne pred rokom práve v auguste. Za rok fungovania Kaviarne u mačky, bolo na blogu publikovaných 150 príspevkov, blog bol zobrazený vyše 40 000 krát a diskutovali sme na ňom vo vyše 1000 komentároch. Z pravidelných čitateľov momentálne blog číta 94 prevažne blogeriek cez aplikáciu GFC a tiež ďalšie neblogujúce čitateľky cez facebook, bloglovin, rôzne RSS čítačky, bookmarky a podobne. Každému vyhovuje iný spôsob. Blog prevádzkujem ako moje hobby a vďaka blogu som sa začala viac zaujímať o zloženie kozmetiky a analyzovať účinky jednotlivých výrobkov. Výsledkom je totálne zlepšenie stavu mojej pleti a po viac ako desiatich rokov som mohla toto leto ísť von bez make-upu. Moje odporúčanie teda znie: "Let's blog".


Kvôli horúčavam som nemala náladu nič piecť. Preto vlastne v lete nepribúdali na blogu žiadne nové recepty. Sladké však musí byť. Z darčekových dezertov vždy najviac ocením marcipánove maškrty a višne v čokoláde. O tom, že by sa tieto sladkosti dali spojiť do jedného som ani len netušila. Čerešne v marcipáne boli skvelé. Oboje ja veru môžem a keď sú ešte obe moje obľúbené sladkosti takto super skombinované, nie je čo riešiť. Piecť sa bude až keď sa ochladí.

Počas dovolenky som si vyhradila čas na knihy. Mojím problémom je totiž to, že na čítanie kníh potrebujem čas. Ak ma kniha zaujme, prečítam ju za deň - dva úplne celú, s tým že čítam takmer bez prestávok. Čítanie pár strán po večeroch nie je pre mňa. Som nervózna z toho, že nemôžem čítať ďalej, ak je príbeh zaujímavý, prípadne sa mi nedarí do knihy sa "začítať". 
Čítala som teda knihu od autorky Amélie Nothomb - V ohromení a strachu. Kniha je napísaná v prvej osobe, pričom rozprávačkou je Belgičanka Amélie, ktorá prichádza na stáž do japonskej firmy. Amélie v knihe približuje pre európanov ťažko pochopiteľnú hierarchiu fungujúcu v japonskej obchodnej spoločnosti, kde každý má svoje miesto, svojho nadriadeného a kde napriek tomu, že sa tvrdo pracuje, prílišná iniciatíva prekračujúca svoje postavenie v hierarchii firmy nie je vítaná. Stáž, v ktorej Amélie začína na pozícií tlmočníčky skončí po roku na pozícií toaletárky. Amélie pri opise nespravodlivosti a ponížovania využíva sarkazmus a iróniu. Po prečítaní tejto knihy získa čitateľ určite lepšiu predstavu o fungovaní japonskej spločnosti, ktorá sa diametrálne líši od tej európskej.
Ďalšia kniha súvisí s mojou novou záľubou - vyrobou domácich mydiel. To si vyžiadalo naštudovať podrobné postupy a vlastnosti jednotlivých ingrediencií. S tým mi veľmi pomohla publikácia od Susan Miller Cavitch - Přírodní mýdla. Autorka je priekopničkou v súčasnej výrobe prírodných mydiel a svoju knihu napísala po mnohoročných pokusoch, úspechov i neuspechov s domácimi mydlami. V publikácií okrem receptov nájdete vysvetlenú históriu výroby mydla, opis účinkov jednotlivých prísad, výrobné postupy, nápady na dekoráciu mydiel, či vysvetlenie chemických procesov pri výrobe mydla a v neposlednom rade riešenie problémov, ktoré môžu v procese výroby mydla nastať. Táto publikácia je určite obohatením domácej knihovníčky.  
Denník Anny Frankovej som si chcela prečítať už veľmi dlho, ale nie a nie sa ku knihe v knižnici dostať. Podarilo sa mi to až toto leto. Denník píše židovské dievča Anna v rokoch 1942 - 1944, ktorá sa v tom období skrýva spolu s rodinou v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Historické udalosti zaznamenáné v tejto knihy sa k Anne a jej rodine dostávajú iba sprostredkovane prostredníctvom priateľov, ktorí sa o nich starajú a prostredníctvom rádia. Kniha je skôr o medziľudských vzťahoch, ktoré musia riešiť ľudia žijúci v uzavretom malom priestore počas takmer štyroch rokoch. Tesne pred koncom vojny boli títo ľudia prezradení a odvedení do koncentračného tábora, kde okrem Anninho otca všetci obyvatelia zadného domu zomreli. Napriek tomu, že Anna sa konca vojny nedožila, jej denník ostáva svedectvom neuveriteľnej krutosti nacistického režimu. Určite to nie je jedna z kníh, ktorá po prečítaní zanechá v čitateľovy dobrý pocit, ale napriek tomu by si ju malo prečítať čo najviac ľudí, aby sa tieto udalosti už neopakovali. 


Leto je časom dovoleniek. Kým väčšina ľudí uprednostňuje more, my tradične trávime leto aktívne na horách. Je jedno, či sú to naše Tatry, alebo Alpy, hory musia byť každé leto. Tento rok sa mi podarilo konečne vidieť na vlastné oči aj ľadovec. Chcela som to stihnúť, kým ešte nejaké tie ľadovce v Alpách sú, lebo globálne otepľovanie žiaľ ďalej pokračuje. Pokoj, ticho, príroda sú najlepším relaxom. K moru budeme chodievať až na staré kolená.


Toto leto sa vcelku darí aj mojím črepníkovým rastlinám. Bude to asi tým, že ich pravidelne polievam, čo bol môj večný problém a črepníkové rastliny mi tradične vždy uschli, prípadne sa im nedarilo. Platí, že kto chce kvety, musí sa o ne starať.


Takže to sú udalosti a veci, ktoré mi v auguste robili radosť. Čo tešilo vás? 

6 komentárov:

  1. Skvelý článok a gratulujem k narodeninám blogu. Pri čítaní slov, že vďaka blogu si mohla konečne vyjsť na ulicu bez make-upu som si spomenula, že je tomu tak aj v mojom prípade, odkedy som prestala svoju mastnú pleť zbytočne vysušovať, odstránila som zo svojej čistiacej rutiny gély a nahradila ich mydlom, je moja pleť už takmer bezchybná, jedine jazvičky ma ešte kde-tu potrápia, ale aj na tie som už niečo vymyslela, staršie sa hoja horšie, ale tak časom sa hádam zbavím všetkého.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :-) . Ono je to tak, že človek viac analyzuje, premýšľa, číta rôzne zdroje a viac sa o seba stará, čo sa aj prejaví na stave pleti.

      Odstrániť
  2. Super shrnutí :) Gratuluju k prvnímu roku blogu a přeju ještě spoustu dalších let. A shodou okolností jsem taky přes prádzniny četla Deník Anny Frankové, taky už jsem se na něj chystala dlouho :)

    Ili Libertad

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Krásný článek. První obrázek je krásný a moc se povedl. Z knih se mi nejvíc líbí ta o Japonsku, srovnání různých kultur mě hodně baví. Knih o Druhé světové válce jsem už přečetla spoustu a předem je mi z nich smutno a úzko, takže už je raději nečtu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. Ja knihy s vojnovou tématikou tiež nečítam často, ale občas si treba tieto udalosti pripomenúť.

      Odstrániť

♥ ĎAKUJEM ZA KOMENTÁR ♥