Prečítané | január

S knižnými postrehmi a knižnými tipmi ste sa mohli doteraz stretávať skôr na mojom instagrame ako na blogu. Táto sociálna platforma, kde človek pridá peknú fotku a napíše pár dojmov z práve prečítanej knihy mi z časového hľadiska vyhovovala viac ako písanie knižného denníka na blog, tak ako som to robila voľakedy strašne dávno. Myslím že siahodlhé knižné recenzia o jednej knihe ani nie sú pre čitateľa prínosom. Veď to si už rovno môže prečítať danú knihu. Ale napadlo mi, prečo to podobne ako na instagrame nespraviť i na blogu. Knihomoľov prichádza na môj blog dosť, tak som sa rozhodla každý mesiac pridať článok o knižkách, ktoré za tých tridsať dní prešli mojimi rukami a napísať k ním pár postrehov, dojmov, odporúčaní či neodporúčaní. Dnešný článok je teda takým malým testom a som zvedavá, ako sa vám moji milí čitatelia bude páčiť.

Január poskytol dostato priestoru, aby som sa mohla venovať čítaniu a podarilo sa mi prečítať sedem kníh. Dve boli požičané a zvyšok sú moje zásoby, ktoré som v priebehu roka bezhlavo nakupovala a bez prečítania zakladala do domácej knihovníčky.

Meir Shalev - Moja ruská babka a jej americký vysávač

Táto kniha je tuším moja prvá čitateľská skúsenosť s izraelskou literatúrou. Na rozšírenie kultúrneho obzoru fajn, ale nijako špeciálne ma nezaujala. Ide o autobiografický román, v ktorom autor píše o svojom detstve a rodinných príslušníkov. Tety, strýkovia, rodičia rozprávajú svoju verziu pravdy o babke Toni, jej až posadnutej snahe o čistotu a neželanom darčeku - americkom vysávači. Horšie ako samotný obsah však hodnotím obal slovenského vydania. Naozaj netuším, ako takýto motív mohol ísť do tlače. Pritom všetky zahraničné preklady majú také krásne obaly. Škoda.

★ ★ 

neurazí - nenadchne

Ian McEwan - V orechovej škrupinke

Po tejto knižke som siahla na základe odporúčaní na instagrame. Podľa informácií na obale knihy ide dokonca o najlepšiu knihu roka podľa Daily Telegraph, The Guardian, Irish Times, Spectator a The Times. Označila by som ju za detektívku, i keď toto označenie od človeka, ktorý dedektívky absolútne nečíta berte naozaj z rezervou. Príbeh je vyrozprávaný netradične - a to z pohľadu nenarodeného dieťaťa, ktoré rozpráva o tom, ako jeho matka s milencom plánujú zavraždiť a aj zavraždia jeho otca. Páchatelia sú teda známi od samého začiatku, no momenty zvedavosti a prekvapenia zostávajú a až do konca knihy neviete, čo páchateľov prezradí a pomôže k ich odhaleniu. Kniha je to teda zaujímavá a zvláštna najmä z pohľadu netradičného rozprávača, no obálka knihy na mňa opäť pôsobí dosť rušivo.

★ ★ ★

 príjemne strávený čas

Maxim E. Matkin - Zvláštne šťastie

Zvláštne šťastie podľa mňa teda asi nenapísal Matkin, alebo sa Matkin za ten dlhy čas od poslednej knihy posunul poriadne ďalej. Tu by však bola dobra otázka, prečo stále píše pod starým pseudonymom, keď sa tato nova kniha tak veľmi líši od predošlých. Ja viem, marketing, no. Tak som sa teda snažila odosobniť od osvedčeného autora a čítať knihu úplne nezaujato ako novinku. Hneď ďalšia kapitola s názvom Žiadne prudké pohyby mi to však prekazila. Prečo Matkin? Prečo? Dej bola čistá konšpirácia. Osobu prezidenta som si spájala so súčasným. Aj keď s nim nemal nič spoločné. Ani z toho neviem určiť žáner. A celkovo to pre mňa bola strata času. Zbierku Matkinových kníh mam však kompletnú. 

★

  mohlo to byť i lepšie

Fredrick Backman - My verzus vy

Kniha od môjho obľúbeného autora musela zákonite rozšíriť moju zbierku. Mám všetky jeho knihy, ktoré vyšli v slovenskom preklade a netrpezlivo čakám na vydanie ďalších. V prípade My verzus vy ide o voľné pokračovanie Medveďoviec, no tým, že autor na prvých stranách zhrnul čo sa dialo v mestečku v predošlom diely, nie je bezprostredne nevyhnutné čítať oba diely ak na to nemáte chuť, alebo Medveďovce neviete zohnať. My verzus vy je príbeh o pohnutých ľudských osudov a vzťahov v malom severskom meste hlboko v lesoch. Je to príbeh o lojálnosti, priateľstve a láske, ktorá je vždy rozhodujúca. Je to zároveň príbeh o hokeji, o rivalite dvoch susedných miest. V knihe je množstvo krásnych myšlienok, ktoré stoja za podčiarknutie a do poslednej chvíle neviete ako sa príbeh vyvinie. Určite je to kniha ktorú sa oplatí čítať viackrát.

★ ★ ★ ★ ★

rozhodne treba kúpiť

Anton Vydra - Generál Štefánik, ktorá tvár je vaša?

Ako sa viac dozvedieť o osobnosti slovenskej histórie? Napríklad formou rozhovorov. Publikácia je písaná relatívne odborným štýlom, no vďaka forme dialógu s odborníkmi zaoberajúcimi sa Štefánikom si zapamätáte pomerne dosť. Rozhovory poskytli Michal Kšiňan, Vojtech Rušin, Bohumila Ferenčíková, Miloslav Čaplovič a Matúš Valihora. Myslím, že po čase si knihu prečítam zase.

★ ★ ★ ★

 rozhodne treba prečítať

 Štefan Hríb - Róber Bezák - Medzi medzi nebom a peklom

Štefan Hríb sa rozpráva s Robertom Bezákom aj o tom či cirkev rozumie svetu, či sú kňazi k Bohu bližšie ako laici, prečo sa cirkev spája s národom či štátom a o mnohom inom. Edíciu rozhovorom Štefana Hríba s rôznymi osobnosťami mám rada, no v tomto prípade ma dosť rušili koláže fotografií. Naozaj sa to dalo spraviť inak, ako tak, že Róbert bude sedieť na obláčiku. Ale tak každý máme asi iný vkus.

★ ★ ★

 príjemne strávený čas

Ondrej Sokol - Ako som vozil Nórov

Super námet, veľa vtipných pasáži, veľa dobrých zážitkov, ktoré autor zažil v Nórsku ako šofér autobusu. Len to mohlo skončiť uz niekde v polovici a autor sa mohol držať nejakej tej časovej línie. Kniha mala veľký potencial, no z môjho pohladu zostal nevyužitý. Navyše i font a veľkosť písma na mňa nepôsobili práve najlepšie.

★

  mohlo to byť i lepšie

 Čítali ste niektorú z kníh? Prípadne vás niektorá kniha inšpirovala?