Knižná recenzia | Ove, babička, Britt-Marie

Časy, keď som chcela vlastniť knižnicu s čo najväčším počtom kníh, sú už dávno za mnou. Knihy som starostlivo pretriedila. Niektoré som darovala, niektoré predala do antikvariátu, niektoré vložila do knižnej búdky v parku. Nechala som som si prevažne len odbornú literatúru a z beletrie len tie kúsky, ku ktorým sa oplatí vrátiť. Dôvodom bol obmedzený priestor a tiež to, že mi bolo ľúto nechať knihy bez povšimnutia v poličke, keď som vedela, že zrejme ich už znovu čítať nebudem. Takto nech robia radosť ďalším ľuďom. Odvtedy starostlivo vyberám knihy, ktoré si kúpim a dostanú priestor v mojej knihovníčke. Veď máme knižnice, knižné búdky, elektronické knihy. Povedzme si pravdu, kníh ktoré naozaj stoja za to, zase až tak veľa nie. K tým, čo sa oplatí kúpiť patria podľa mňa knihy od Fredrika Backmana. Už i na blogu ste sa mohli stretnúť s recenziou jeho druhej knihy Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa. Tú som počúvala v podobe audio knihy a očarila ma natoľko, že som si kúpila všetky Backmanové knihy, ktoré vyšli v slovenčine - Oveho, babičku i Britt-Marie.

Niekde som čítala, že skalní čitatelia sa delia do dvoch skupín. Na tých, ktorí fandia Storočnému starčekovi a na tých, ktorí sú nadšený z Oveho. A pritom obe knihy a oboch autorov by sme mohli zaradiť k severskej literatúre. Nuž ja patrím k tým, ktorých očaril práve Muž menom Ove. Pritom oficiálny opis knihy neznie nejako lákavo. Ove dovŕšil päťdesiatdeväť rokov, zomrela mu žena, musel odísť do dôchodku, je zatrpknutý, trvá na dodržiavaní pravidiel. Podľa opisu skrátka nič, čo by ma oslovilo. Depresívnym knihám i filmom sa snažím vyhýbať. Autor však dokázal do knihy dostať láskavý humor a optimizmus. Ak vás problematika dôchodcovského veku neoslovuje, nenechajte sa preto odradiť opisom. Kniha je skôr o susedských vzťahov a pomoci. Do štvrti sa prisťahujú noví susedia a postupne sa mení celá štvrť. Vrátane Oveho. Kniha je vlastne o priateľstve, túlavom kocúrovi a o tom, ako sa ľuďom zmení život. Možno Ove ani nie je sám. Možno takého ufrflaného suseda s dobrým srdcom máme aj my, len mu treba dať šancu.

Kniha má i úžasné venovanie. Nede. Aby si sa smiala. Vždy. Podľa mňa najkrajšie venovanie, aké som v knihách videla. Až ma to prinútilo hľadať, kto Neda je. Ide o autorovu manželku. Okrem toho skvele zvolený font, papier, obal. Mám rada i elektronické knihy, no pri takomto spracovaní jednoznačne vedie klasika.

S knihou Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa som sa stretla už v podobe audioknihy, ktorú v češtine načítala Valéria Zawadská. Trochu som preto bojovala so slovenským prekladom niektorých špecifických slov. Veď predsa keď som si zvykla na mrakone, zveromraky ma už tak neočarili. Psa worsa som si predstavovala ako staforda a v slovenskom preklade ho nazvali vlkodavom. To sa však asi stáva vždy, keď čítame rovnakú knihu v rôznych jazykoch. To, prečo som si však kúpila aj tlačenú podobu a síce, že pri audio knihy som nestihla zachytiť niektoré myšlienky, sa teraz podarilo. I keď si myslím, že ide o presne ten druh knihy, v ktorej po každom prečítaní objavíte niečo iné, čo upúta vašu pozornosť. A o čom kniha je? Hlavnými hrdinkami knihy sú sedemročná Elsa a jej sedemdesiatsedemročná babička. Elsa aj babička sú iné ako sa na ich vek patrí. Elsa je príliš dospelá a komplikovaná. Babička naopak trochu detinská a uletená. Jazdí bez vodičského preukazu, ostreľuje ľudí z balkóna paintballovou puškou, ovláda tajný jazyk a má vlastné kráľovstvo Miamas o ktorom Else rozpráva príbehy. Keď sa babička dozvie, že zomiera na rakovinu, pripraví Else posledné dobrodružstvo. Babička nechá Else sériu listov, ktoré ma doručiť susedom v ich bytovom dome. Elsa sa tak stretne s hroznou babizňou, s ožrankou, s monštrom, s bojovým psom, či s fanatickým kávičkárom. Elsa sa postupne dozvedá, že rozprávky, ktoré jej rozprávala babička sú príbehmi jej susedov. Niektoré veselé, iné dojemné, niektoré smutné.

Kniha má znovu krásne a originálne venovanie. Opici a žabe. Na desaťtisíc rozprávkových večností. To je čas, ktorý v knihe používala Elsa. A kto sú opica a žaba? To sa môžeme len domnievať, no myslím, že by mohlo ísť o autorove deti. Kniha je vlastne akousi rozprávkou pre dospelých. Samú by ma však zaujímalo, čo by na ňu povedali teenageri. Myslím, že by sa mohla páčiť aj im.

Zatiaľ poslednou Backmanovu knihou, ktorá u nás vyšla je Tu žila Britt-Marie. Britt-Marie je presne tá hrozná babizňa, s ktorou sme sa stretli v predošlej knihe. Tu sa dozvieme, prečo bola Britt-Marie taká aká bola a lepšie ju pochopíme. Kniha však na Babičku nenadväzuje a môžete ju pokojne čítať aj bez toho, aby ste čítali príbehy Elsy a jej susedov. Kniha o Britt-Marie má na obale uvedené: O žene, ktorá celý život čakala na jeho skutočný začiatok. A táto veta presne vystihuje celý dej. Už z predchádzajúcej knihy vieme, že Britt-Marie sa celý život riadila tým, čo si želal jej manžel. Robila to z lásky, no keď zistila, že má milenku, jednoducho sa zbalila a odišla. Svoju odvahu konečne našla vo veku šesťdesiattri rokov. Jedinú prácu, ktorú si vie nájsť, je trénerka futbalového tímu v obci, kde líšky dávajú dobrú noc a kde už takmer všetko zatvorili. To nevadí, že o futbale nič nevie. Dokonca to nemusí vadiť ani čitateľom, ktorí futbal veľmi nemusia. Ja ho tiež nepozerám a nezaujímam sa oň, no nič to nepokazilo na mojom čitateľskom zážitku. Vplyvom Britt-Marie sa dedina postupne mení a s deckami sa dokonca zúčastnia futbalovej súťaže v meste. Britt-Marie pozve na rande miestny policajt a zároveň sa jej snaží ospravedlniť aj manžel Kent, ktorého už tiež poznáme z knihy Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa. Príbeh o Britt-Marie je príbehom o láske a vyznaní. O žene, ktorá celý život čakala na jeho začiatok. Ktorá snívala o ceste do Paríža, na ktorú sa odhodlá a ktorú jej decká pripravia zásoby benzínu. Lebo Britt-Marie má benzínu dosť. A čo bude so Svenom alebo s Kentom, to sa ešte rozhodne.

Fredrick nezabudol vo svojich venovania ani na svoju mamu. Mojej mame, ktorá sa vždy postarala, aby som mal plné brucho aj knižné police. A vydavateľstvo Ikar sa zase postaralo o dobrý obal, papier i font.

Už teraz sa teším na Backmanovú ďalšiu knihu. V českom vydaní pod názvom Medvedín, v anglickom pod názvom Bear town. Uvidíme ako sa s názvom popasuje slovenský predkladateľ. Podtitulok "Čo sa môže stať, keď si na svoje bedra naložíme ťažobu snov iných ľudí." znie sľubne.

Máte radi štýl písania Fredrika Backmana?