Knižná recenzia | ready player one

Výber tejto knihy by sa mohol zdať na prvý pohľad zvláštny. Ja, ktorej hráčskym vrchom je niekoľkotýždňové hranie PetSociety na facebooku, som siahla po knihy zo sveta počítačových hier? Veď názov knihy, písaný tým divným fontom napodobňujúcim grafiku prvých počítačových hier, som najskôr v kníhkupectve ani nevedela rozlúštiť. Niektoré veci sa však zrejme netreba snažiť pochopiť a kniha nakoniec priniesla príjemný čitateľský zážitok.

Dej knihy sa odohráva v roku 2044. Životné prostredie je znečistené a väčšina obyvateľstva trpí chudobou. Na útek od reality slúži virtuálne prostredie OASIS. Stačí si sadnúť k hernej konzole, nasadiť okuliare, zvoliť avatara a stať sa kýmkoľvek chcete. Dokonca i školu možno navštevovať v tomto virtuálnom prostredí. Tvorca OASIS sa navyše vo svojom závete rozhodol zanechať celé virtuálne prostredie aj s obrovským majetkom tomu, kto rozlúšti jeho hádanky a splní úlohy ukryté v celom priestore OSASIS. O to sa snaží aj hlavný hrdina Persival so svojimi virtuálnymi priateľmi. Ako to už býva, musia súperiť so skupinou ľudí, ktorí by výhru použili na všetko možné, len nie v prospech ľudstva.

V knihe je množstvo odkazov na staré počítačové hry, filmy a hudbu z osemdesiatych rokov. Ľudia, ktorý v tomto období prežívali svoje teenegerske roky, budú pravdepodobne z knihy nadšený. Mne toto obdobie nič nehovorilo. No autor myslel aj na túto skupinu ľudí a do knihy umiestnil množstvo opisov, ktoré sa striedali s dejovými akciami. Ak by sa niekto rozhodol natočiť na tento námet nejaký sci-fi film, mal by peknú príležitosť vyhrať sa s efektami. Tak ako sa autor vyhral s detailmi hier, celkom mu ušiel motív lásky medzi hlavnými hrdinami. Na mňa popri virtuálnej realite pôsobil rušivo. Autor sa s touto časťou príbehu nevyhral, nedávkoval ho postupne a tak čitateľ akosi hlavným hrdinom ani nefandí, ako to býva pri iných knihách. Táto časť v knihe vôbec nemusela byť. V podstate nemá ani vplyv na samotný dej. Pri knihe musím vyzdvihnúť dobrý font, riadkovanie a aj papier na ktorom je kniha tlačená. Škoda, že sa v knihách neuvádza názov fontu, resp. meno toho, kto navrhol aj tieto dosť podstatné časti knihy.

Kniha nepatrí medzi tie, ktoré by som prečítala jedným dychom, no nemôžem povedať, že by ma nebavila. Zaradila by som ju k takému priemeru. Rozhodne si na ňu nemusíte dávať rezervačku v knižnici, no ak ju nájdete v poličke, tak po nej kľudne siahnite. Fanúšikom počítačových hier sa páčiť bude. Len je otázka, či si takýto hráči nájdu čas aj na knihu. Pre tých, čo hry nehrajú prinesie trochu iný pohľad na svet počítačových hier.